Prvá stoličková

Zdravím všetkých známych aj neznámych :). Téma dňa: stoličková. A prečo prvá? No, asi ich ešte pár bude. Teda určite.

Pri maľovaní bytu sme používali jednu starú stoličku, ktorú nám tu pani majiteľka nechala. Po upratovaní som rozmýšľala kam s ňou. Či na balkón, do pivnice, ku kontajneru...No keďže som potrebovala nejakú stoličku k pracovnému stolu, tak som sa rozhodla, že využijem túto.
Konštrukcia je stále veľmi pevná, kvalitná, akurát ten poťah je taký...zelený :/
Zvyšnú látku a farbu, čo ostala po maľovaní lampy, som nevyhodila. Tak sa aktivovali moje mozgové bunky priamo zodpovedné za fantazírovanie a tadáááá...kto by bol povedal, že zas niečo (ne)vymyslím.
Svoju izbu som si vysnívala do siva a teda aj ďalšie moje doplnky do tejto izby sa ponesú v odtieňoch sivej. (Ale prisahám, že s tým filmom to nemá nič spoločné :D).

Tak poďme na to ! Potrebujeme farbu, brúsny papier, štetec, látku, hrubší vatelín, nožnice, čalúnickú pištoľ a spinky do pištole. A dajme tomu, že aj kávu...bez toho to proste nejde.
 

Stoličku som obrúsila a natrela pár vrstvami bielej farby. Tú časť, ktorá je zakrytá sedadlom, mi prišlo zbytočné natierať. Takže kostra stoličky vo finálnom stave ostala takáto. Môžte tu vidieť aj pôvodnú farbu dreva.

Kým schla farba, tak som sa pustila do strihania. Na látku som položila sedadlo a obkreslila ho. Odmerala som si aj centimetre potrebné na zahnutie a tak vystrihla látku. Ten istý postup som zopakovala aj s vatelínom. No tu som už nepridávala centimetre, pretože po prečalúnení by nabral sedák na hrúbke a nemusel by už zapadnúť späť do kostry stoličky. Najprv som teda látku podložila vatelínom a tak začala pripínať. Ako prvé v rohoch, aby bola rovnomerne napnutá a potom pomaly dookola. Toľko moja prvá skúsenosť so zbraňou, teda pištoľou. A nie hocakou...

A poviem vám, ešte ma pár dní prsty boleli...ALE! Stálo to zato, tu je moja nová stolička :)

A sľubujem, že keď si raz kúpim svoj vysnívaný foťák, tak aj tie fotky budú lepšie. No...hotovo.

Maximálny pocit spokojnosti a ďalšie nápady v hlave. A čo vy? Už ste sa začali pozerať na niektoré "haraburdy" doma trošku ináč, alebo to chce zopár ďalších inšpirácii ? Tak v nasledujúcom príspevku vám, okrem iného, poradím aj pár stránok vhodných na DYI špionáž.

Prajem vám krásny deň

Katka

Ako to vlastne začalo...

Začalo to ...presťahovaním sa do podnájmu :) Pani, od ktorej som si prenajala byt, mi nechala pár kusov nábytku a ''nepoužiteľných vecí''. Alebo, žeby sa možno nejako na niečo zišli? Hmmmm, uvidíme.

Keďže nerada veci vyhadzujem a vždy, ak sa mi nepozdávajú, inštinktívne rozmýšlam, ako ich prerobiť k obrazu pozdávajúcemu sa, tak som si pár tých harabúrd nechala :)

Rada sledujem rôzne blogy o bývaní, tvorení, prerábaní, recyklovaní a vždy som snívala (a stále snívam) o tom, že raz budem mať svoj ateliér. Veeeelky ateliér. Pretože chcem mat krajčírsku dielňu, skorostolárskudielňu na prerábanie nábytku a dielňu, kde bude všetko ostatne, teda ten zvyšok ručných prac. Jasne, fantázia mi nechýba :D

A tak som jeden deň počas vybaľovania a zariaďovania bytu sedela na balkóne, vyhrievala sa na slniečku, pila kaaavišku a uprene pozerala na - HROZNU LAMPU...aleže fakt hroznú, škaredú, otrasnú...fú. A vtedy to prišlo ! V tej eufórii z úžasného nápadu som ju nestihla odfotiť vo fáze PRED, takže vám ju aspoň opíšem. Klasická stará lampa, drevená noha, tmavšie špinavé mastné drevo, brokátové tienidlo horčicovej farby s hnedou prádlovou čipkou na spodku...

Ako prvé som obrúsila a natrela bielou farbou na drevo nohu lampy. Bola som totiž odhodlaná, že chcem bielu, všetko chcem biele. 3 vrstvy stačili. A naaaaahodou som zazrela v jednej predajni toto užasne plechové srdiečko a povedala som si, že bez neho ta lampa proste nebude dokonalá :) Potom som som dala preč tienidlo. A prišla fáza rozhodovania sa: bude biela alebo sivá ? Jasne, že biela ! (ale nebojte sa, tu sivú látku som využila ešte lepšie ;) uvidíte v budúcom príspevku)

Podľa pôvodného tienidla som vystrihla nové, zo starej madeirovej blúzky. Na spodok som dala háčkovanu bielu čipku s tenučkou stužkou a nariasila som ju trošku. Hore som prišila pás čipky bez riasenia.

DYI/SYI no.1

Tak čo poviete? Nie každému sa páči tento štýl v tejto modernej uponáhlanej a chladnej dobe, ja viem...ale ja mam tak trochu rada chabby chic a tak trochu mi doma chýbalo trosku viac tepla a niečo milé a romantické.
Takže takto vzniklo moje prvodielo. Potom to uz šlo s nápadmi jedna radosť.

A ešte jedna, lampa našla svoje miesto keď som ju zapla večer, bola jednoducho nádherná....aspoň pre mňa. Vďaka dierkam na látke, vytvára úžasný vzor na stenách, aj keď, žiaľ, na tejto fotke to nieje vidieť.

Bola som na seba hrdá, tešila som sa a mesiac som chodila, ako keby som vyhrala Nobelovu cenu za nejaký objav :D Ale o to nám predsa ide, ak tvoríme a vyrábame. Urobiť si radosť, urobiť radosť iným, spraviť domov krajším, tešiť sa, byť na seba hrdí, prekonať svoje hranice, postaviť sa za svoje rozhodnutie a ísť proti konvenciám. Veď každý, aj malinký úspech, nás posúva dopredu.

Prajem vám  krásny deň

Katarína