Ako to vlastne začalo...

Začalo to ...presťahovaním sa do podnájmu :) Pani, od ktorej som si prenajala byt, mi nechala pár kusov nábytku a ''nepoužiteľných vecí''. Alebo, žeby sa možno nejako na niečo zišli? Hmmmm, uvidíme.

Keďže nerada veci vyhadzujem a vždy, ak sa mi nepozdávajú, inštinktívne rozmýšlam, ako ich prerobiť k obrazu pozdávajúcemu sa, tak som si pár tých harabúrd nechala :)

Rada sledujem rôzne blogy o bývaní, tvorení, prerábaní, recyklovaní a vždy som snívala (a stále snívam) o tom, že raz budem mať svoj ateliér. Veeeelky ateliér. Pretože chcem mat krajčírsku dielňu, skorostolárskudielňu na prerábanie nábytku a dielňu, kde bude všetko ostatne, teda ten zvyšok ručných prac. Jasne, fantázia mi nechýba :D

A tak som jeden deň počas vybaľovania a zariaďovania bytu sedela na balkóne, vyhrievala sa na slniečku, pila kaaavišku a uprene pozerala na - HROZNU LAMPU...aleže fakt hroznú, škaredú, otrasnú...fú. A vtedy to prišlo ! V tej eufórii z úžasného nápadu som ju nestihla odfotiť vo fáze PRED, takže vám ju aspoň opíšem. Klasická stará lampa, drevená noha, tmavšie špinavé mastné drevo, brokátové tienidlo horčicovej farby s hnedou prádlovou čipkou na spodku...

Ako prvé som obrúsila a natrela bielou farbou na drevo nohu lampy. Bola som totiž odhodlaná, že chcem bielu, všetko chcem biele. 3 vrstvy stačili. A naaaaahodou som zazrela v jednej predajni toto užasne plechové srdiečko a povedala som si, že bez neho ta lampa proste nebude dokonalá :) Potom som som dala preč tienidlo. A prišla fáza rozhodovania sa: bude biela alebo sivá ? Jasne, že biela ! (ale nebojte sa, tu sivú látku som využila ešte lepšie ;) uvidíte v budúcom príspevku)

Podľa pôvodného tienidla som vystrihla nové, zo starej madeirovej blúzky. Na spodok som dala háčkovanu bielu čipku s tenučkou stužkou a nariasila som ju trošku. Hore som prišila pás čipky bez riasenia.

DYI/SYI no.1

Tak čo poviete? Nie každému sa páči tento štýl v tejto modernej uponáhlanej a chladnej dobe, ja viem...ale ja mam tak trochu rada chabby chic a tak trochu mi doma chýbalo trosku viac tepla a niečo milé a romantické.
Takže takto vzniklo moje prvodielo. Potom to uz šlo s nápadmi jedna radosť.

A ešte jedna, lampa našla svoje miesto keď som ju zapla večer, bola jednoducho nádherná....aspoň pre mňa. Vďaka dierkam na látke, vytvára úžasný vzor na stenách, aj keď, žiaľ, na tejto fotke to nieje vidieť.

Bola som na seba hrdá, tešila som sa a mesiac som chodila, ako keby som vyhrala Nobelovu cenu za nejaký objav :D Ale o to nám predsa ide, ak tvoríme a vyrábame. Urobiť si radosť, urobiť radosť iným, spraviť domov krajším, tešiť sa, byť na seba hrdí, prekonať svoje hranice, postaviť sa za svoje rozhodnutie a ísť proti konvenciám. Veď každý, aj malinký úspech, nás posúva dopredu.

Prajem vám  krásny deň

Katarína